Začíname konštrukciou

Najskôr si rozmyslite, o koľko chcete alebo môžete svoj strop znížiť. A tiež si overte, aký presne je váš existujúci podhľad. Môže byť klasický palachový (drevené trámy, trstina a na ňom omietka) - potom budete musieť zistiť, kadiaľ vedú nosné trámy stropu, pretože na ne bude treba ukotviť závesy pre uchytenie sadrokartónové konštrukcie.

Tip: Nosné CD profily by ste mali umiestňovať rovnakým smerom, akým vedú nosné trámy, montážne profily potom s nimi do kríža.

  • Ak máte strop pevný (betón alebo keramický) potom nič podobné robiť nemusíte, len si dajte pozor na to, kadiaľ vedie elektrina.
  • Pomocou vodováhy si označte výšku umiestnenia sadrokartónových profilov.
  • Vezmite UD Profily a zo spodnej strany ich podlepte penovým tesnením, nazývaným tiež Dichtband. Tesnenie pomáha vyrovnať nerovnosti na stene a zabraňuje rezonancii profilov o stenu.
  • UD profily sa najčastejšie umiestňujú na dlhších stranách steny, vždy oproti sebe. Navŕtajte ich vrtákom s priemerom 6 mm a pripevnite ich pomocou natĺkacích hmoždiniek - stačí aby malo 6/45 mm. Hmoždinky dávajte od seba cca po 30-40 cm.
  • Na kratších stranách steny potom použite CD profily tak, že si na stranách s UD profilmi označíte ich umiestnenie po cca 50 cm. Následne vsuňte vždy stred profilu na čiarku.
  • Ak vám nestačí dĺžka CD profilu, použite spojovací kus pre CD profily. Spoje umiestňujte nastriedačku. Prvý profil napojte zľava, druhý sprava atď.
  • Akonáhle máte nasunuté montážne profily, položte na ne nosné profily. Sú to opäť CD profily, umiestňujú sa do kríža s montážnymi, najčastejšie 80 cm od steny a po 80 cm medzi sebou.
  • Na strope si označte umiestnenie nosných profilov a namontujte priamy záves. Jeho dĺžka po ohnutí je 12,5 cm. Ak potrebujete strop znížiť o viac centimetrov, použite drôt s okom a rýchlozáves.
  • Priamy záves ukotvite do pôvodného stropu. V prípade palacha, použite skrutky s rámovou hlavou a hrubým TX závitom. V mieste, kde chcete umiestniť záves, je potrebné odstrániť tŕstia z omietkou až na trám. Skrutka použite min 45 mm. V prípade priameho závesu použite skrutky 2 a pri pevných stropoch použite stropné tŕne.
  • Ak budete potrebovať drôty s okom a rýchlozávesy, najskôr si ohnite očko rýchlozávesu do pravého uhla a v prípade potreby poklepte, aby ste zmenšili priemer diery. Oko totiž často býva širšia ako vrut či stropné tŕň.
  • Akonáhle máte všetko navŕtané k stropu, umiestnite nosné profily a ohnite ich tak, aby priamy záves objímal nosný profil.
  • Vezmite si krížové spojky a v miestach, kde sa spájajú nosné profily s montážnymi, ich spojte. Správne spojenie spoznáte podľa typického cvaknutie.
  • Akonáhle máte nosné profily spojené s montážnymi, skontrolujte si ešte raz, že sú montážne profily na svojich miestach a pomocou skrutiek TEX, nazývaných tiež LB, spojte priamy záves s nosným profilom.
  • Pomocou dvojmetrovej vodováhy zaistite rovinnosť. Budete k tomu potrebovať pomocníka, ktorý umiestni vodováhu cez montážne profily a zľahka zdvihnite celú konštrukciu, aby všetky profily ležali na váhe. Vy potom môžete ukotviť všetky závesy k nosným profilom.
  • Tým máte hotovú sadrokartónovú konštrukciu. Dôležité je, že pre zachovanie dilatácie nesmiete CD profily zaskrutkovať s UD profilmi a pri montáži sadrokartónové dosky tiež nesmiete vŕtať skrutky do UD profilov. Hotový strop má potom možnosť pekne pracovať a prípadné praskliny sa objavia len v rohoch, nie v škárach.

Na rad prichádza zateplenie

  • Strop začínate zatepľovať až v tejto fáze.
  • Vezmite si tepelnú izoláciu - najlepšie Ursa DF 39. Odrežte si pás a vsuňte ho medzi nosné profily. Dostaňte tam čo najväčšiu hrúbku, akú vám konštrukcia umožní, ale nezabudnite, že sa izolácia nesmie stláčať, pretože hlavným izolantom je vzduch medzi jednotlivými vláknami. Ak teda máte priestor pre izoláciu 12 cm, je zbytočné použiť 16 cm a stlačiť ju.
  • Ak máte možnosť, vezmite ešte 50 mm izolácia a dajte ju medzi montážne profily. Ak vsuniete 2,5 cm na každej strane nad montážne profily, izolácia vám nebude padať.
  • V tejto fáze by ste mali použiť igelitovú parozábranu napríklad Jutafol n 110 štandard, aby ste zabránili vlhkosti z interiéru dostať sa do izolácie. V ideálnom prípade by parozábrana nemala byť prevŕtaná vrutmi, ktorými budeme montovať sadrokartónové dosky. Bez zložitých konštrukcií je to ale ťažké zrealizovať. Najčastejšie sa to rieši tak, že vezmete obojstrannú lepiacu pásku, narežete ju na malé kúsky a nalepíte na cd profily.
  • Ak chcete, využiť môžete aj hliníkovou parozábranu, ale pre využitie reflexie je potrebné, aby medzi sadrokartónom a hliníkovou parozábranou bola niekoľkocentimetrový medzera. Inak ste vyhodili veľa peňazí do luftu.
  • Spoje ideálne po 10-15 cm prelepte HASOFT páskou, ktorá perfektne drží mnoho rokov. Pokovované pásky neodporúčame, ich lepidlo za 2 roky vyschne a páska navyše vôbec netesní.
  • Po obvode môžete presah parozábrany na stene utesniť lepidlom na parozábranu - ako k stene, tak i na spoje, ako poistku.
  • Ak chcete si priplatiť za kvalitka, použite parozábranu od Knauf LDS 100 a spoje prelepte páskou LDS Solifit. LDS parozábrana by podľa výrobcu mala utesniť dokonca aj prieniky skrutiek, ktorými montujete sadrokartón. Alebo môžete po celej dĺžke montážnych profilov natiahnuť šrobotesnú pásku, ktorá v sebe obsahuje trubičky lepidlá, ktorými sa vývrut utesní.
  • Vďaka čiaram za múre stále viete, kde máte profily. Sadrokartónové dosky pripevňujte pomocou TN skrutiek po 18 cm. Na každú 2 m dosku by vám malo vyjsť 5 montážnych profilov. Pokiaľ máte sadrokartónovú dosku 12,5 mm použite skrutka TN 25 mm.
  • Ak dávate dosku k stene, je potreba odrezať 5 cm pásik s prelisom, inak vám to bude hádzať škaredé tiene, ktoré sa zle vyrovnávajú tmelom.
  • Čo je ďalej pri montáži dôležité? Spoje sadrokartónu sa nesmie nikdy krížiť. Ak ste teda v jednom pruhu začali 2 m doskou, v druhom pruhu musíte začať 1 m kúskom.
  • Skrutky musia byť len ľahko zapustené v sadrokartónu, aby sa dali pretmeliť, nesmú byť ale moc hlboko v jadre, kde je sadra.

Tmelenie, tmelenie, konce mu nie je

  • Na rad prichádza tmelenie. V praxi sa najviac osvedčuje používať Uniflott na prvé 2 vrstvy a finiš pastu od Rokofinalu ako finálovku.
  • Rozmiešajte Uniflott podľa pomeru výrobcu a pozor, namiešajte si len také množstvo, ktoré dokážete spracovať za pol hodiny.
  • Na dlhej škáry, teda tam, kde sú prelisy, nalepte bandáž a pretmeľte. Na krátke spoje vtlačte tmel do škáry. Ak sadrokartón nemá zrezanú hranu na krátkej strane, ešte ju dodatočne odrežte pomocou orezávatka. V spoji musíte mať V hranu. Vtlačte do nej Uniflot, pomocou špachtle do živého tmelu vtlačte sklenú pásku a ľahko uhlaďte. Ale opatrne, hrozne rada sa trhá. Nezabudnite tiež na dierky po skrutkách.
  • Akonáhle vám prvá vrstva perfektne uschla, ľahko ju prebrúste a zatmeľte druhou vrstvou opäť Uniflotem.
  • Po uschnutí druhej vrstvy opäť ľahko prebrúste a natiahnite finiš pastou, ktorú už rozťahujte do väčšej šírky.
  • Po vyschnutí všetko prebrúste brúsnou mriežkou ideálne o zrnitosti 120.
  • Rohy miestnosti akrylujte. Ideálne si vezmite starý hrnček, alebo odrezanú pet fľašu a pomocou štetca očistite rohy miestnosti tam, kde sa vám napája sadrokartón so stenou. Všetko prejdite a na akrylu si zrežte špičku, aby ste mohli vytlačiť o niečo málo širšie rezance. Aplikujte a pomocou namočeného prsta stiahnite prebytočný akryl.
  • Vždy, keď urobíte jeden meter, uhlaďte prstom a štetcom zľahka rozotrite tak, aby vám nezostali škaredé akrylové okraje. Z vody sa vám vďaka namáčanie stáva výborná akrylová voda, s ktorou sa to robí bezchybne.
  • Akonáhle máte naakrylované, nechajte pár dní preschnúť a môžete sa pustiť do maľovania. Veľmi dôležitá je v tejto fáze penetrácie napríklad od Den Braven. Tá povrch nielen očistí od prachu z brúsenia, ale hlavne zjednotí jeho savosť. Tmelené spoje totiž sajú farbu inak ako sadrokartónová doska. Vďaka penetrácii nebudú škáry vidieť a nebudú hádzať škaredé tiene.
  • 2-3krát všetko vymaľujte a máte hotovo.